Rovnomerné a postupné sadanie stavby

Vplyvom zaťaženia sa pôda pod základmi stláča, pričom rýchlosť sadania závisí od priepustnosti a stlačiteľnosti pôdy v podloží. Hotová stavba spočiatku sadá pomerne rýchlo, neskôr sa tento proces značne spomalí, až sa takmer zminimalizuje či zastaví.

Pri sadaní nesmie byť stavba ohrozená, preto musí byť základová konštrukcia navrhnutá tak, aby pôda nebola zaťažená viac, ako je povolené. Rovnako musí byť zabezpečené rovnomerné sadanie. Pri riešení založenia stavby je preto mimoriadne dôležité, aby základové konštrukcie dokázali bezpečne prenášať celkové zaťaženie stavby na základovú pôdu.

Tip: Správne skladovanie stavebného materiálu vám pomôže ušetriť nemalé peniaze

Rozbor podložia má svoj význam

Geologický prieskum podložia je smerodajným podkladom na statické výpočty a zároveň najlepším spôsobom, ako predísť predimenzovaniu alebo poddimenzovaniu základov. Na rozbor pôdy, resp. geologický prieskum, sa využíva jednoduchá analýza podložia, vykonaná zo vzorky pôdy, získanej prostredníctvom pôdnej sondy. Skúma sa jej zloženie, mechanické a fyzikálne vlastnosti, podobne ako geologické a hydrogeologické podmienky.

Výsledky prieskumu napovedia, aká je únosnosť a stlačiteľnosť podložia stavby, aká je výška spodnej vody a ďalšie dôležité údaje. Tento prieskum je potrebné urobiť ešte pred vypracovaním projektu stavby, nakoľko umožní optimalizovať náklady na základovú dosku a pomôže predísť prípadným škodám v budúcnosti.

Základová doska sa následne navrhuje po zvážení únosnosti a druhu základovej pôdy, do ktorej sa prenáša zaťaženie základov. Hodnotí sa tiež predpokladané zaťaženie stavby, prenášajúce sa do základov, ale aj druh, rozmery, materiál a konštrukcia základov. Okrem toho je dôležitá aj hĺbka premŕzania základovej pôdy a celkové situovanie stavby.

Vhodné a nevhodné pôdne podklady

Pred samotným výberom stavebného pozemku je nevyhnutné zohľadniť náročnosť okolitého prostredia a únosnosť základovej pôdy. Na položenie základov domu sú najvhodnejšie nestlačiteľné skalné a poloskalné horniny s dobrou únosnosťou, prípadne zhutnené vrstvy štrkov a pieskov.

Naopak, za nevhodné sa považuje podložie, kde prevažuje rašelina, bahnité, ílovité  zeminy, ornica a neuľahnuté násypy. V takýchto prípadoch je pri zakladaní stavby nevyhnutné umelo skvalitniť základovú pôdu (napríklad výmenou základovej pôdy, navezením kamenia, prípadne injektovaním) a tak zvýšiť jej únosnosť. Treba však rátať s tým, že tieto stavebné úpravy vás budú stáť niečo navyše.

Ako hlboko musia ležať základy

Aby základy nesadali príliš hlboko, musia ležať v nezamŕzavej hĺbke. Zamŕzanie a rozmŕzanie zeminy totiž spôsobuje nežiaduce nadmerné sadanie. V našich podmienkach predstavuje nezamŕzavá hĺbka pre skalnaté horniny 500 mm pod povrchom terénu, pre piesky a štrkopiesky 800 mm a až 1 200-1 600 mm pre íl. Pri podpivničených domoch však nezamŕzajúca hĺbka nie je dôležitá, keďže základy sú dostatočne hlboko v zemi. Hĺbka základov predstavuje vzdialenosť od terénu po základovú škáru. 

Prečo základy netreba podceňovať

Hoci platí pravidlo, že základy tvoria cca 10 % rozpočtu z celkovej stavby, ak sa výstavba realizuje v zložitom alebo nestabilnom teréne, rozpočet na ich vybudovanie sa môže výrazne navýšiť. Ani v takom prípade sa však na základoch rozhodne neoplatí šetriť.

Nerešpektovanie pôdneho podložia a jeho vlastností, ako aj neprispôsobenie stavby podmienkam, v akých sa bude dom nachádzať, sa v krátkom čase prejaví nežiaducimi javmi, ako je nerovnomerné sadanie stavby v dôsledku nehomogénnej základovej pôdy alebo ako dôsledok nevhodne rozloženého zaťaženia. Často sa tiež objavujú trhliny v múroch, viditeľné nielen v stenách či stropoch, ale dokonca v samotných základoch.

Tip: Oplatí sa šetriť na stavbe domu? Áno, ak viete, kde a ako